Milovaný Samuel..

Autor: Lucia Selveková | 30.5.2012 o 15:05 | (upravené 29.11.2012 o 10:22) Karma článku: 12,05 | Prečítané:  1309x

Dnes je streda, u mnohých ľudí ako každá iná, u niektorých posmešne nazývaná ako streda - niečo treba a u ostatnej časti ľudstva, tak ako aj u mňa - spomienková.

Pamätáš si ten deň? Ako keby to bolo pred týždňom. Bolo presne 30. mája. Ja sebavedomá, arogantná, drzá gymnazistka a ty ten rozumný, veselý a priamy chalan, ktorý sa pripravoval na prijímačky na právo. Nechcela som ťa, no ty si bol do mňa blázon. Boli sme protiklady od prvého momentu nášho zoznámenia, ktoré bolo podľa teba veľmi vtipné a z mojej strany veľmi nevkusné. Vidíš, nedokázala som ti odolať. Aj keď som ťa niekedy neznášala, nevedela som si už bez teba predstaviť život... Bola som tvoja jemná bohyňa, aj keď moje správanie nasvedčovalo opak. Mal si so mnou božskú trpezlivosť a behom tých piatich rokov, ktoré sme spolu strávili si ma zmenil na nepoznanie. Aspoň druhí to vždy a stále tvrdia. Ostalo mi to dodnes a verím, že si na mňa stále hrdý.

V ušiach mi znejú tóny pesničky Michael Jackson - Man In The Mirror a spomínam..

...Spomínam na jednu krásnu jar, keď sme spolu prechodili neskutočne veľa parkov, ukazoval si mi krásu prírody, trhal kvietky, dával mi ich za uši a tvrdil si mi, že som tvoja víla Amálka. ...Spomínam na tie horúce letá, pri ktorých sme mali tak strašne veľa plánov, všade si so mnou chcel ísť a nakoniec sme vždy skončili na tráve pri rybníku, kde nás doštípali komáre a ty si mi potom rátal svojím nezmyselným vzorcom o koľko krvi som prišla. Spomínam ako si mi v lete bozkával každú jednu pehu, ktoré mi slnko nakreslilo na tvár.  ...Spomínam na smutné jesene, ktoré boli pre nás stále veselé, ako si ma hádzal do lístia, ako si naschvál skákal do kaluží, aby si ma videl nahnevanú. ..Spomínam na chladné a zasnežené zimy, ako si mi splnil sen so snehuliakom, ako si ma zguľoval pred školou a tešil sa z toho, že mi môžeš oprášiť zadok pred všetkými....Spomínam na tvoju neskutočne veľkú radosť keď ma prijali na medicínu a ako si mi povedal, že budem najlepšia... Spomínam........

 

Spomínam na jeden chladný deň..... na jeden telefonát....

Nastalo ticho..... tma..... prázdno...

Samko, chcem Ti poďakovať za to, že si ma zmenil, že si ma naučil vychutnávať si radosť, šťastie, smiech, ako si ma naučil žiť. Aj keď tu už nie si, stále ťa pri sebe cítim a cítim stále tvoju vôňu, ktorú si tu pre mňa zanechal. Ďakujem, že si bol tou najväčšou súčasťou môjho života....

Verím, že ma budeš čakať pri nebeskej bráne a s úsmevom na tvári mi povieš " neprestal som čakať"..

S láskou tvoja Lucka.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?