Bozk.

Autor: Lucia Selveková | 28.4.2013 o 11:41 | (upravené 28.4.2013 o 11:49) Karma článku: 9,61 | Prečítané:  210x

Myslela som si, že sa s tebou už nikdy nestretnem.

Príde však moment, kedy hlava prestane reálne uvažovať a srdce dostane zelenú. To srdce, ktoré ma dostalo už do toľkých problémov a vždy kvôli tebe. Je možné, aby nejaký človek mal tak silnú auru, votrel sa do srdca človeka a stačí jeden telefonát a sme opäť tu?!...

Opäť na našom mieste.... Mieste, o ktorom vieme len my dvaja... Kráčame bok po boku.. v tichosti.. Vychutnávame si blízkosť jeden druhého.. Sem - tam sa ma dotkneš ukazovákom, ako keby si mi chcel naznačiť,  aby som niečo povedala....

"Poď, sadneme si." jemným dotykom tvojej dlane som opäť pocítila, ako mi zimomriavky hrajú symfóniu po celom tele.

"cítim sa sám, Lucia. Sám medzi tými stovkami ľudí, ktorých denne stretávam, ktorých denne počúvam. Sám a nepochopený čakám, kedy ten výhľad z okna, ktoré mi je väzením bude krajší. Mám chuť sa vzdať, naučiť sa lietať a vzlietnuť ku hviezdam" ľahol si si a svoju ustarostenú, jemnými šedinami pokrytú hlavu uložil na moje stehná. Zrazu som sa cítila opäť ako tvoja princezná, ako tvoje malé dievčatko, s ktorým si donedávna robil všetky tie hriešne záležitosti pre dospelých. Prstami ti jemne blúdim po čele, po obrysoch obočia, po perách a mám chuť ťa opäť pobozkať...... Nie, spamätaj sa dočerta....

"pozri sa do tej krásy, máš celé mesto, celú rozkvitajúcu sa zeleň pred sebou. Nádhera, ktorú si uvedomuješ.. veľkosť, ktorú vnímaš.. silu, ktorú môžeš darovať slabším.. No napriek tomu všetkému sa cítiš sám? Chceš pred tým všetkým utiecť? Chceš sa zachrániť? Vzdať sa, by bolo to najľahšie. Ty nie si zbabelec, inak by si nemohol vzlietnuť do výšin. Tak dvihni hlavu a predstav si, že výhľad z okna, ktoré ti je väzením, raz bude iný. Bude ako pohľad z tvojho domova.. jeseňou unavené stromy sa zase raz rozzelenajú, len nesmú podľahnúť strachu... Mrzutému strachu, šepkajúcemu do uší zo všetkých možných strán..."


Pobozkal ma...

Trávy a sedmokrásky zrazu vädli od dojatia... Tisíca a prvá noc.. Tie milióny dotykov, nespočetné množstvo výdychov, naše telá, nahotou a vášňou ozdobené.. 
Všetko je späť...

Rozum ma zrazu červenú...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?