RáNo.

Autor: Lucia Selveková | 2.5.2013 o 13:45 | (upravené 2.5.2013 o 14:04) Karma článku: 7,69 | Prečítané:  220x

Sediac spolu bok po boku na móle keď skoré, jemne popolavé ráno začínalo vládnuť a svoje rozsiahle, celkom iste nekonečné prsty rozsievalo po oblohe. Vtáčatá, ktoré sa nedávno s odvahou rozhodli opustiť svoje hniezda, sa vznášali nad jazerom. Bol presne ten čas, kedy včerajšok strácal svoju moc, dnešok ešte nebol celkom reálny a o zajtrajšku som sa bála premýšľať.

Cítila som ako sa vietor pohráva s mojimi vlasmi a šteklí ma nimi na ramenách. Pehy, ktorými ma odmenilo včerajšie slnko mi ešte stále ostali na bodke, zvanej nos. Moja bodka, gulička, ktorú si vždy zbožňoval.

Milovala som také rána, ako bolo práve to dnešné. Opieral si sa hlavou o moje rameno a driemoty ešte ovládali tvoju myseľ. Sledovala som každé tvoje nadýchnutie, ako smiešne sa Ti vždy pohybovali nosné dierky. Sem - tam sa aj s tebou pohrával ranný vetrík a urobil Ti rozruch s riasmi na viečkach.
Vtáčatá, ktoré už unudilo krúžiť vo vzduchoprázdne si posadali na okraj móla a s veľkým krikom sa začali rozprávať. To prebudilo tvoje snenie a vrátil si sa pomaly myšlienkovo aj bytostne ku mne.

„Keď ráno vonia ako ty, nemyslím si, že som sa zobudil, ale umrel," prehovoril si ešte stále rozospato. Objal si ma, hlavu si si položil do môjho lona. Pokračoval by si iste ďalej, keby nás pošteklila vášeň a svedkami by boli jedine vtáčatá, ktoré by sa od hanby uložili naspäť do hniezda.

"Myslíš, že všetko na tomto svete vie cítiť dotyky? Myslíš, že aj nechcený dotyk, môže spôsobiť dotyk, ktorý chceme cítiť každé ráno pri prebudení?"...opýtala som sa zamyslene.

"Pamätáš, ako sa nám podvedome stretávali ruky pri chôdzi? Ako sme si nenápadne kradli dotyky, pretože sme nevedeli ináč vyjadriť  našu sympatiu? Myšlienka, že by si mi vedela opätovať dotyk, bola vtedy taká prchavá! Vždy keď som ju mal už- už na dosah, rozplynula sa ako dym z cigarety. A práve z takých tajných dotykov sa rodí láska" odpovedal si mi jedným nádychom.

Pohladil si ma po vlasoch a pošepol si mi do duše pár slov. Pritúlila som ťa a zrazu tie dotyky, ktorými som ťa láskala neboli vôbec neúmyselné ani tajné.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?