V krajine kde sa city prelievali potokom, srdce sa milovalo a láska bola najdôležitejšia, žilo raz jedno dievča menom Lu.
Lu mala okolo seba strašne veľa ľudí. Ľudí, ktorí sa nazývali priatelia. Dá sa povedať, že tí ľudia ju mali radi. Určite ju mali radi, bola pre nich akýmsi anjelom na Zemi. Bola anjelom, ktorého úsmev mal farby šťastia, no v jej vnútri sa zdalo, že je to iba klam. Lu v podstate vedela, že nemá nikoho s kým by sa mohla deliť o svoje city, pocity, nálady, šťastie.... Preto si vytvorila svoj vlastný svet. Svet, v ktorom existovala iba ona, nik jej tam neubližoval, nebolo tam nikoho kto by ju nechápal, nikoho pre koho by bola ľahostajná..Vytvorila si svet plný jej splnených snov, ideálov, svet dobrých vlastností a túžob. Túžob, ktoré boli obalené ligotavo - tyrkysovou hmlou. Bol to svet okamihov života.
Jedného dňa však do jej života vstúpil záhadný človek. Bol to človek s charizmou. Charizmou, akú ešte nezažila. Pýtala sa sama seba, či vôbec môže existovať mimo jej sveta, takýto človek?! Je to vôbec možné?! S týmto človekom pretrávila veľa času. Ten čas, ktorý predtým venovala sama sebe, bol zrazu rozdelený na dve časti. Jedno však vedela, chcela ho. Chcela, aby tu bol večne, pri nej a vo svete, ktorý si už nevysnívala, ale ktorý bol skutočnou realitou....
Už dávno som Ti chcela napísať vyznanie. Špeciálne pre teba.. Nevedela som však nájsť vhodné slová, riadky, bodky. Bola som istý čas sebecká, necitlivá, prchká a urážlivá. Teraz však viem jedno.. Viem čo si ma naučil.....
------ >>Naučil si ma, že aj napriek všetkému sa ľuďom dá veriť, že sme to práve my, ktorí si vyberáme svoje cesty a smery.. Naučil si ma, že nie sme vždy tým, čo si o nás tí ľudia myslia, že vždy je dôležitá tá chvíľa, ktorá prišla...Naučil si ma, že sme tým čo vieme a nikdy nie sme len taký priemer!.. Naučil si ma, že ľahké je rezignovať ale oveľa ťažšie vládať ísť ďalej, že keď niekto padá dolu, treba mu dať podporu s názvom nádej...Naučil si ma, že ak odpovedáme v búrke búrkou, na hromy, blesky sa to zmení, že dážď čo z hnevu splodíš v žilách krv len spení... Naučil si ma, že bolesť možno dá sa poprieť, no nikdy seba samého nepredať ani nepodviesť..Naučil si ma, že pokoj v duši, nie je len fráza, že žiť a neublížiť naozaj dá sa!... << ------
Konečne sa posúvam dopredu, ale len ked počujem tvoj hlas a vidím tvoju usmievajúcu sa tvár mám na to náladu...... :)
